Lex Mariete

Lex Mariete

Faceclaim: Boyd Holbrook
Meno: Lex
Priezvisko: Mariete
Prezívka: Sinister
Pohlavie: Muž
Partnerstvo: -
Rasa: Démon – Xaphan
Rodina: –

 


Entrópia – Aj keď sa jedná o pomerne zvláštny jav, Sinister žiadnu inú schopnosť nemá, len entrópiu. To by sa tiež dalo nazvať chaosom, rozkladom energie či rozkladom poriadku. Má mnoho využití, mnoho názvov a mnoho fyzikálnych vysvetlení. Zjednodušene ale dáva Sinisterovi možnosť uvrhnúť priestor okolo neho do chaosu, nechať ho rozpadnúť, zostárnuť, skriviť.. Entrópia je veľmi nepríjemná hlavne v tom, že jeden nedokáže odhadnúť, čo presne v daný moment spraví. Najlepší spôsob ako Entrópiu vynulovať či zastaviť je práve elementárna mágia ľadu – už len z toho dôvodu, že je niečo ako opačný proces entrópie ako takej. Dalo by sa tiež povedať, že práve vďaka tomuto faktu ju Sinister dokáźe ovládať. Inak by bol pravdepodobne len ďalším démonom ovládajúcim ľad.

Zaujímavosti: Lex má veľmi rád ľudí. Má rád to, aký sú rozdielny. Má rád ich vynaliezavosť, preciťovanie situácií, osobnosti, výmysli proste úplne všetko, čo sa dá považovať za ľudské. Je to až posadnutosť. Možno aj pre to ich len veľmi nerád loví a robí to skôr z nutnosti, než z potešenia. Lex vie tiež behom okamžiku rozoznať, ak sa pozerá na iného jedinca, než človeka. Ľudí má preštudovaných takým spôsobom, že sa aj rasy podobné ľuďom v jeho očiach od ľudí rozlišujú ako slon od psa.


Patrí k tej kaste démonov, ktorý nie sú bezpodmienečne zlý. Svojim spôsobom je to síce nenapraviteľný psychopat a fanatik, ale stále nie je skrz na skrz zlý. On je skôr neutrálna povaha, pravá, neutrálna povaha. Nie je dobrý. Ak potrebuje, zabije. Nerobí mu problém bez mihnutia oka zabiť dospelého rovnako, ako zabiť len malé dievčatko. Na druhú stranu ale necíti žiadnu vyššiu potrebu okrem svojho hladu, tak robiť. Pre neho sú ľudia fascinujúci a pre to sa veľmi rád zapára do ich záležitostí. Sám sa na človeka mnoho krát hrá a svoju pravú identitu až do posledných chvíľ zakríva. Môže sa pokojne stať, že skôr pomôže človeku prežiť stret s iným démonom, než by mal podobnú situáciu nechať tak a zbytočne sa s iným démonom do krížu pustiť. Pre to ho mnoho ľudí môže sprv považovať za takého svojho anjela strážneho. Existujú ale tiež rasy, ktorými Lex výslovne opovrhuje. Napríklad taký upíri, vlkolaci, anjeli a vlastne aj démoni. Berie ich ako hrozné stereotypi a mnoho z nich vôbec za zaujímavých nepovažuje. Možno keby sa našiel niekto.. kto by ho zaujal.. tak by zmenil názor. Je otvorený mnohým možnostiam. Zatiaľ sa tak ale nestalo. To samozrejme nezaujíma, že s týmito jeho kolegami nikdy neprehodí reč.


Lex mal veľmi, bohužiaľ nudnú minulosť. Už od útleho veku bol vychovávaný démonom. Sám netušil pre čo. Bol to za celý život jediný démon, u ktorého videl niečo ako materinské cítenie. Lex sám bol vtedy ešte len veľmi mladý, nepamätal si kto boli jeho rodičia, odkiaľ pochádzal a ani to, ako sa do tejto veľmi príjemnej spoločnosti dostal.
Lex vyrastal ešte pred mnohými rokmi, dalo by sa povedať aj storoćiami. Jeho učiteľom a mentorom, taktiež adoptívnym otcom, bol v tej dobe istý lekár a psychológ. Nedalo sa však hovoriť o klasickom vzťahu. Lex bol démon.. a jeho mentor tiež. Bola to však práve táto osoba, tento muž, tento démon, ktorý v ňom vyvolal nepopísateľne veľkú túžbu po ľuďoch. Nebol to hlad, ktorý obaja cítili a ktorý museli kojiť, nie.. bolo to niečo úplne iné. Bol to až fanatický záujem, záujem o ľudské osobnosti, ktoré sa od seba toľko lýšili. Lexa najviac fascinovali hlavne ľudské túžby. Každý mal inú a každý za ňu bojoval inak, niekroý viac, niektorý menej. On nič také nepoznal. Sám mal len jedinú, nasýtiť sa. Bola to potreba a nikdy nič iné, žiadnu potebu či túžbu necítil. Nikdy si nemohol vybrať, vždy to musel spraviť a vždy do toho musel dať všetko. Bol to základ jeho existencie. Ale akým základom, akým pravidlom sa riadia ľudia? Presne na túto otázku Lex do dnes nemá absolútne žiadnu odpoveď. Sú to proste ľudia a celý svet sa točí okolo nich. Nikto ho nepresvedčí o opaku. Nie, netočí sa okolo upírov, okolo vlkolakov či okolo anjelov. Démoni tiež nie sú výnimka. Oni sú možno tí, ktorý ním točia ale, ľudia sú stred, ľudia sú ten základ a ten core. Možno práve to je ten spôsob, prečo sa k ním správa tak, ako sa k nim teraz správa.
Lex chodil do tých najlepších škôl, na tie najlepšie akadémie a pracoval pre tie najlepšie spoločnosti sveta. Vždy pod iným menom, vždy pod inou prezývkou. Lex sa s ľuďmi jednoducho hral. Spôsobil pád mnohých firiem a povzdvyhol individuálnych umelcov, dal motiváciu tým, ktorý o ňu prišli, natrvalo fyzicky poškodil tých, ktorý boli na vrchole. Všetko len pre jeho neutíchajúci chtíč po vedomostiach o ľuďoch, po ich emóciách. Ako sa s tým vysporiadajú? Ako ? Ako s cíti človek, keď predá obraz v hodnote miliónov? Ako sa cíti vrcholový futbalista, ktorý príde o nohu? Celý jeho život je plný otázok a čím je starší, tým ich má viac. Je len škoda, že to tak nefunguje aj s odpoveďmi. Tak to funguje v podstate do dnes a pravdepodobne to tak ešte dlho fungovať bude